Ako vzniká lymfedém
Lymfedém je vlastne lymfatický opuch ktorejkoľvek časti mäkkých tkanív tela. Poznáme lymfedém na krku, alebo lymfedém ruky, najčastejšie sa však objavuje na končatinách. Lymfatický opuch patrí medzi celoživotné ochorenia. Počet pacientov, ktorí trpia miazgovým opuchom, je odhadovaný na 2 %, pričomčastejšie sú postihnuté ženy. Podľa vzniku ho rozdeľujeme na primárny a sekundárny.
Primárny a sekundárny lymfedém
Primárny lymfedém je spôsobený vrodenou poruchou vývoja lymfatického systému, ciev, alebo uzlín. Často nie je viditeľný hneď po narodení, ale môže sa objaviť až v puberte, keď za jeho vyvolaním stojí hormonálna stimulácia. Stáva sa však, že sa prejaví i neskôr, napríklad v dospelosti okolo 35. roku života, alebo dokonca po ňom. Manifestuje sa väčšinou na periférii a postihuje častejšie ženy.
Sekundárny (získaný) lymfedém je spôsobený druhotným postihnutím lymfatického systému. Rozdeľuje sa na malígny a benígny lymfedém. Benígny sa objavuje po operáciách, liposukcii či úrazoch, malígny je prejavom rakovinového ochorenia. Tieto faktory majú za následok zablokovanie odtoku lymfy, čo vedie k lymfatickej hypertenzii. V jej dôsledku sa znižuje vstrebávanie lymfy z medzibunkového priestoru a objavujú sa poruchy funkcie chlopní.
Poznáme 4 štádiá lymfatického opuchu
- 1. stupeň: Ľahký opuch, bez známok poškodenia kože a podkožia.
- 2. stupeň: Stredne závažný opuch už postihuje celú končatinu, je možné v ňom urobiť jamku.
- 3. stupeň: Závažný opuch postihuje celý kvadrant tela, objavuje sa hyperkeratóza (nadmerné rohovatenie kože) a porušenie celistvosti a oddeľovanie (secernácia) kože.
- 4. stupeň: Elefantiáza (končatina je stále zväčšená, deformovaná, dochádza k prestavbe kože a podkožia).
Diagnostika lymfedému zahŕňa viacero krokov
Diagnóza lymfedému sa stanovuje pomocou dôslednej anamnézy (týkajúcej sa trvania, dynamiky a vývoja opuchu) doplnenej klinickým vyšetrením. Vo väčšine prípadov tieto metódy vedú k spoľahlivému stanoveniu diagnózy lymfatického opuchu. Súvisiace zmeny na koži posudzuje dermatológ. V prípade náhle vzniknutého lymfedému končatiny, zvlášť ak je bolestivý, sa zvyčajne vykonáva rozsiahle vyšetrenie na vylúčenie onkologickej príčiny.
Vyšetrenie lymfatického systému metódou lymfoscintigrafie dosahuje podľa literatúry celkovú diagnostickú presnosť 93 %. Doplňujúce vyšetrenia zahŕňajú magnetickú rezonanciu, CT a sonografiu. Včasná diagnostika významne zvyšuje úspech liečby v počiatočných štádiách, keď ešte nie sú vyvinuté nezvratné zmeny a prestavba kože a podkožia.
Ako vyzerajú komplikácie pri neskorej liečbe lymfedému
Ak sa lymfedém včas nelieči, zmeny na koži vedú postupne k fibrotizácii podkožia (prestúpeniu tkaniva väzivom). Na takto poškodenom mieste môže vo vzácnych prípadoch dôjsť až k rozvoju lymfatickéhovredu (ulcus lymphaticum). Tieto vredy sa vytvárajú väčšinou v oblasti predkolenia. Ku komplikáciám lymfedému končatín patria i rôzne kožné ochorenia a infekcie, vznikajúce na zmenenej pokožke. Sú to napríklad plesne, ktoré môžu spôsobiť zápaly miazgových ciev, zápaly žíl, alebo závažnú streptokokovú infekciu (ruža – erysipel).
Liečba lymfedému v súčasnosti
Základom liečby lymfedému je vždy komplexná dekongestívna terapia, cielená na zmiernenie opuchu. Kompresia zabraňuje mechanicky vzniku opuchu a tlakom ho redukuje, má však aj priamy protizápalový efekt a zlepšuje účinnosť kostrovosvalovej pumpy. Vykonáva sa s pomocou prostriedkov, ako sú bandáže akompresívne systémy, manuálne lymfodrenáže a prístrojová presoterapia. Dopĺňa sa špeciálnym cvičením na podporu prúdenia lymfy a dôslednou starostlivosťou o kožu postihnutej končatiny. V neposlednom rade je nutná prísna prevencia infekcie podkožia.
Dôležité je, aby liečba bola komplexná, to znamená, že pacient by mal zlepšiť svoju životosprávu, prispôsobiť pracovné podmienky, a absolvovať liečbu, ktorá ovplyvní veľkosť objemu postihnutej končatiny. Následne je potrebné udržiavať dosiahnutý stav kompresívnou liečbou pomocou kompresných pomôcok a ďalších opatrení. Za alfu a omegu sa považuje manuálna lymfodrenáž, ktorú tvorí súborhmatov, prispôsobených na mobilizáciu a redukciu opuchu končatiny.
Ďalším krokom je prístrojová lymfodrenáž, ktorá doplňuje manuálnu. Kontraindikáciou pre oba typy lymfodrenáže je najmä: aktívne onkologické ochorenie, akútna infekcia v mieste lymfedému, flebotrombóza a tromboflebitída, či kardiálna dekompenzácia. K ďalším opatreniam patrí redukcia nadmernej hmotnosti, správna starostlivosť o kožu a prípadné drobné poranenia, ako aj správne nastavenie farmakologickej liečby (venofarmák).
